Život bude naliehať, ťahať ťa za srdce, volať ťa k sebe do náruče rôznymi spôsobmi úmerne k tvojej schopnosti vnímať tieto volania... Nechá ťa uveriť a sklamať sa, zaľúbiť sa a zraniť, dovolí ti dokonca zraniť iných. Zbije ťa tak silno, že nebudeš vládať dýchať. Inokedy sa spolu budete milovať v rajskej záhrade jemných vôní nežne ako vášniví milenci... Na druhý deň však zvalcuje všetky tvoje očakávania tak nekompromisne, že po nich nezostane ani prach, spáli tvoje naivné predstavy, donúti ťa stáť na kraji útesu a s plnou vážnosťou premýšľať o konci. Nechá ťa dokonca skočiť, aby si si uvedomil, že žiadny útes nikdy neexistoval...
Pokojne si mysli, že život je boj. Oddaj sa tejto myšlienke a bojuj, bojuj zo všetkých síl, až kým zistíš, že bojuješ proti sebe samému, bez akéhokoľvek nepriateľa!
Môžeš namietať, vzdorovať, môžeš kopať, škriabať, vrieskať na seba v zrkadle či na iných ľudí okolo seba, no nemôžeš utiecť tomuto posvätnému znásilneniu! Áno, život ťa chce znásilniť za každú cenu, či už to pôjde cez bolesť a utrpenie alebo cez smiech a lásku, je to úplne jedno, pretože na konci tohto procesu sa tvoje srdce otvorí a ty s Ním splynieš v nekonečné Jedno.
A budeš ďakovať, ďakovať ako malé hladné dieťa za teplé prsia svojej drahej matky. Poďakuješ v slzách radosti za všetko a všetkých, ktorých si stratil, lebo vďaka stratám si si uvedomil, že si vlastne nikdy nikoho a nič nevlastnil. Budeš ďakovať za všetky problémy, ktoré si riešil, kým si pochopil, že jediný problém sebe si bol ty sám a tvoja domnienka, že život je problém.
Uvedomíš si, že si v skutočnosti nikdy nemal inej možnosti ako žiť, pretože Život si ty, neexistuje žiadne oddelenie, iba domnienka o oddelení!
Aké je to, byť odsúdený na večný život? Aké je to vedieť, že ešte aj smrť ťa potrebuje ku svojej existencii, k tomu, aby mohla byť smrťou? Aké je to uvedomiť si, že bolesť, strata, utrpenie a deštrukcia, že všetky tieto kruté sestry života potrebujú teplo tvojho ja k tomu, aby mohli na chvíľku pobudnúť v tvojom úžasnom srdci?
Ďakuj teda, bytosť krásna, ďakuj tiež za každú utópiu a bolesť, ktorá si momentálne našla miesto v tvojom srdci, ďakuj za tú nemohúcnosť ísť ďalej, za bezmocnosť urobiť akýkoľvek krok... To všetko sú totiž prsty, dlane, ruky Života, ktorými ťa objíma. Už dosť rokov a tiel si sa odťahovala, nedovoľ preto, aby sa to stalo znovu, nechaj sa objať úplne, nechaj si vyraziť dych týmto objatím, dovoľ si utopiť sa v hlbokých vodách Života a rozpoznať, že si nesmrteľná.
Buď kým už si.
Buď Životom.
Buď.
M.