Lámeš si hlavu nad tým čo je pravda, zatiaľ čo pravda môže byť hlavou iba zlomená. Ak budeš dostatočne pozorný, zistíš, že pravda je len vtedy pravdou, ak vychádza priamo zo srdca. Nenaleť prečítaným pravdám, pretože pravdy musia byť precítené, prežité, prirodzene prúdiace tvojou bytosťou, nie tvojim rozumom. Veď rozum má tisíc právd, ale srdce iba jednu...
Videl som ľudí, ktorých trpiaci žiadali o pomoc, a oni odvetili: Moja najväčšia pomoc spočíva v tom, že ťa nechám, nech si pomôžeš sám...
Áno, je to prenádherná pravda, ale len ak tak tvoje srdce naozaj cíti. Len vtedy, ak nerecituješ riadky nedávno prečítané z múdrych kníh, ak sa tvoje ego nepýši touto neprežitou múdrosťou, ale namiesto toho vyjadruješ úprimne vnútorný hlas srdca. Každá takáto múdrosť sa totiž môže rýchlo zmeniť na prostriedok, ako obaliť svoje srdce kameňom voči ostatným.
Stretol som takých, ktorí vraveli, že sme jedno, že sme láska, ale ich slová boli ako nevyzreté jablko, nasilu odtrhnúté zo stromu poznania. Nechutili tak, ako by chutiť mali, nevoňali tak, ako vonia srdce, ktoré naozaj cíti jednotu a lásku. Tieto slová ich egu často poslúžili ako obrana, keď boli svedkami ubližovania, nejednoty a nelásky...
Iní zasa vraveli, že všetko je dané, predurčené, a tieto múdrosti používali ako zámienky pre svoju lenivosť, necitlivosť, neochotu zmeniť svoj charakter a jednanie. Áno, je naozaj najsvätejšia pravda, že všetko je dané, a ak raz túto pravdu srdce pocíti, nastane prenádherné odovzdanie životu, pokora, súcit so všetkým živým... Ak je to však iba ďalší rozmar z rozumu, stane sa lžou najhrubšieho zrna. Pretože skutočnosť, že je všetko dané, platí rovnako i vtedy, ak zmeníš čokoľvek z toho čo je dané...
Buď preto opatrný na svojej ceste, pretože táto cesta sa môže rýchlo zmeniť na bludisko, ak bude vychádzať z mysle. Načúvaj srdcu, ktoré cíti, nie rozumu, ktorý číta. Nebuď prekvapený, ak ťa srdce povedie do údolia hasiť oheň, hoci predtým ťa nechalo oddychovať na vrchole hôr a nezúčastnene pozorovať ničiaci požiar.
Srdce vie, kedy, ako a kde...
Nech sa teda tvoj rozum vráti do srdca, nech vychádza a zapadá v ňom ako slnko na nekonečnej oblohe, drahý čitateľ...
M.