Jedna z nich sa stala v Indii, na úpätí hory Arunachala, kde býval starý majster zenu, vyhlásený široko ďaleko za najväčšiu kapacitu v duchovnej oblasti. A ako zareagoval náš hrdina Benny? Nasadol na prvý vlak a vydal sa za ním, ako vždy, keď prišla do cesty nová výzva...
Počas pobytu s majstrom sa neraz stalo, že Bennymu strpčovalo život množstvo komárov. Neprestajne ho štípali a nedali mu pokoj. Keď majster, u ktorého v tom čase býval, videl ako kvôli tomu vyvádza, prikázal mu, aby v noci pootváral okná, pozažínal čo najviac sviečok a ľahol si do postele celkom nahý.
Benny nechápal tú hlúposť. Prečo by ich mal takto otvorene volať k sebe do izby, keď už teraz je to s nimi na nevydržanie?
,,Urob čo ti vravím a dnes večer pozvi všetkých smädných komárov na hostinu, nech ťa učia umeniu lásky,“ odvetil majster stroho a zmizol.
Napriek tomu, že Benny pokladal tento nápad za úplne šialený, urobil presne tak, ako mu kázal starec. Keď nastala tma, zapálil všetky sviece, pootváral okenice a ľahol si celkom nahý na drevenú posteľ.
Netrvalo dlho a malí návštevníci sa hrnuli dnu. Štípali ostošesť, nepríjemne bzučali a nedovoľovali Bennymu ani na okamih zažmúriť oka. Nauč sa ich milovať, nauč sa ich prijať, opakoval si v hlave dookola, len aby dajako zniesol ich neľútostné nálety.
Na druhý deň bol Benny doštípaný, ospalý a preklínal celý svet, majstra nevynímajúc. Na akú hlúposť ma ten starý blázon zase nahovoril? pýtal sa sám seba.
,,Dnes v noci som sa nádherne vyspal,“ chválil sa úsmevne majster v to ráno keď si užíval kúpeľ v rieke.
,,Nechápem k čomu toto celé je. Prečo by som mal dovoliť, aby ma tie beštie hrýzli? Celú noc som nespal a neustále sa škriabem po celom tele,“ osopil sa na neho Benny hneď z príchodu.
,,Hlupák, ako chceš milovať život so všetkým čo k nemu patrí, keď nedokážeš milovať komáre? Vari nie sú jeho súčasťou tak ako ty? Nezaslúžia si tvoju lásku iba preto, že sú v porovnaní s tebou také malé? Ako môžeš strpieť človeka, ktorý pozná milióny omnoho horších spôsobov, ako ti ublížiť, ak nevieš prijať obyčajné uhryznutie komára?“ Majster ho zasypával presne mierenými otázkami a tak Benny rezignovane sklonil hlavu a bez slov odišiel preč.
Vyčerpaný po prebdenej noci, uvedomil si, že možno má majster naozaj pravdu. Ak nedokáže prekonať niečo tak maličké, ako môže prekonať sám seba? Musí to zvládnuť, áno, musí, za akúkoľvek cenu!
Noc čo noc pozýval Benny nepríjemných návštevníkov, hostil ich vlastnou krvou a nechával ich, aby mu znemožňovali spánok. Spočiatku zažíval hrozné muky, celé dni doháňal nedostatok oddychu v noci a bol každým dňom viac nervózny.
Zhruba po dvoch týždňoch sa však pristihol, že mu hostia začínajú vadiť čoraz menej. Hoci bol ešte stále samý štípanec, zrazu sa nevedel dočkať, kedy príde ďalší z nich, ktorého by poľúbil. O pár ďalších týždňov už vôbec nemohol zaspať bez toho, aby nepočul ich bzukot, ktorý mu teraz pripadal ako tá najkrajšia melódia na svete. Za niekoľko mesiacov si uvedomil, že ich spoločný vzťah prerástol do niečoho, čo by predtým považoval za nemožné. Áno, miloval komáre! Ba, čo viac, nevedel si predstaviť, že by na nich čo i len zodvihol ruku a ublížil im.
Konečne, konečne som to pochopil. Už viem, čo je to láska. Áno, zvládol som to, prešiel som skúškou, vravel si v duchu a tešil sa ako malé dieťa keď cítil ich hryzavý dotyk na svojom umučenom tele.
V tú noc bolo jeho vnútro tak plné radosti, až to nevydržal a rozutekal sa za majstrom, aby sa mu zveril s touto úžasnou skúsenosťou. Benny bol presvedčený o tom, že dosiahol duchovné osvietenie, po ktorom tak dlho túžil.
Vstúpil do jeho izby a so slzami šťastia nahlas zvolal : ,,Milujem komáre!“
Prichytil svojho učiteľa práve vo chvíli keď sa so zlostným pohľadom zaháňal sem a tam po miestnosti s novinami v ruke.
,,Čo to, preboha, robíte?“ zhrozil sa Benny.
,,Zabíjam tie prekliate potvory. Sú ako mor, otravujú mi život noc čo noc, dočerta s nimi!“ odsekol majster v okamihu keď sa ďalšia potvora po jeho údere zmenila iba na jeden z množstva iných krvavých fľakov na stene.
Benny neveril vlastným očiam. Majstrov duševný pokoj narúšajú komáre?! Veď on s nimi žije už niekoľko týždňov a celkom si na ne zvykol. Miluje ich! Nevie bez nich zaspať!
,,Nie, prosím vás, prestaňte, nechajte ich žiť, prosím!“ kľakol si pred ním na kolená so slzami v očiach akoby prosil samotného Boha.
,,Zbláznil si sa? Prečo by som to robil, keď ony nechcú nechať žiť mňa?“
,,A čo láska, o ktorej ste mi ešte včera kázal? Láska ku všetkému živému, k celej existencii? Kam sa podela teraz, keď vás vidím ako so šialeným pohľadom poľujete na tie malé úbohé tvory?“ spýtal sa, dúfajúc, že svojou filozofickou otázkou zahnal majstra do kúta.
,,A čo ja? Prečo nemyslíš na úbohého starca, ktorý sa nemôže v noci vyspať?“
,,Ale, ale...,“ koktal Benny, ,,veď ste mi predtým hovoril, aby som sa naučil milovať komáre, tak prečo teraz robíte presný opak?“
,,Dočerta! Nič si nepochopil. Čo je to za lásku, pri ktorej týra človek sám seba, len aby sa mohli komáre nacecať jeho krvi? Vtrhneš nahý do mojej izby a plačeš, aby som ich nezabíjal. Aký je rozdiel medzi túžbou zbaviť sa ich a túžbou byť s nimi? Prešiel si z jedného extrému do druhého a za ten čas sa z teba stal jeden z nich. Si obyčajný komár a pravdepodobne aj somár v jednej osobe! Záleží ti na tom hmyze viac ako na sebe, každým úderom novín akoby som zabíjal kus z teba. Pozri ako vypadáš. Si samý štípanec, ty hlupák. Komárom si ukradnutý a podľa mňa by si urobil lepšie, keby si sa ich všetkých zbavil, skôr než ťa celého zožerú aj s tým nezmyslom, ktorý nazývaš láska.“
,,A čo potom? Zase mi prikážete, aby som sa s nimi učil žiť?“ namietal zúfalo Benny, ktorý už nezvládal prijímať majstrove bláznivé požiadavky s triezvym rozumom.
,,To už si skúsil. Teraz sa nauč žiť sám so sebou, prijať to čo je bez toho, aby si bol neustále závislý na opaku. Choď a vyzabíjaj tie beštie, zaslúžiš si poriadny odpočinok!“ dopovedal majster a zaháňal sa novinami, až kým svoju prácu nedokonal do úplného krvavého konca.
Benny rezignoval. Bol zmätený. Hneval sa sám na seba, že vložil vlastné šťastie do krídel hmyzu a lámal si hlavu nad tým čo na neho teraz starec zase skúša. Zaslúžiš si poriadny odpočinok, na týchto slovách mu niečo predsa len nesedelo. Áno, cítil vo vzduchu ďalší fígeľ a sľúbil sám sebe, že naň príde. Dumal nad ním dlhé hodiny, lámal si hlavu, až zrazu...Zistil o čo ide a nemohol uveriť, že bol taký hlúpy!
V tú noc, milí priatelia, skoncoval so všetkým hmyzom, na ktorý natrafil. Nie len v izbe, ale v celom šírom okolí. Pýtate sa ako? Jednoducho zavrel okno, zhasol svetlo a oblečený si ľahol do postele, bez akejkoľvek výčitky z tohto masakru, alebo túžby po spoločnosti... Od tej doby prestal byť závislý na prijímaní ako aj na odmietaní čohokoľvek a kohokoľvek...
A prvýkrát po dlhej dobe sa konečne vyspal.