Slák z lásky k husliam umlčal svet
počas boja času s večnosťou...
Víchrica mu vzala krásu,
človeku čo v ohni stál.
Toľko rokov strácal seba,
až sa popol rozsýpal...
Skúša prieť sa, že je niekto,
plače, kričí, preklína.
Schováva si statky, mince,
plané výhry vlastných hier.
Nič nebude už také isté,
žil celý život planý sen...
Že môže vlastniť, súdiť, vziať si.
Preto slák dnes umlčal ho,
avšak nežne, s kúzlom lásky.
