Vravíš hrdo: to som ja!
Prstom ukazuješ na telo...
No komu v noci zmizlo keď na chvíľu nebdelo?
Kto sníval tie sny, kto po nich bdel?
Kto sa pýta a kto odpovie?
Kto v tejto chvíli báseň číta?...
Koho je ten príbeh mysle čo trvá zopár krátkych rokov?
No tak, kto si?
Vraj otázka pre prorokov...
Kto žije všetky tieto dni, chvíľu radosť, potom žiaľ?
Zase vravíš dotknuto: predsa ja ich zažívam!
Tak ti trochu našepkám.
Nie si iba ďalším telom čo prišlo na Zem pre meno,
nie si myseľ trpiaca neustálou premenou...
Kto odhodí to bremeno?
Ten, kto zistí...
No tak...
