Je To blízko...
Bližšie než je dotyk pier či...
objatie dvoch hladných tiel.
Rýchlejšie než lúče slnka,
si Tým skôr než vznikla bunka
matky čo ťa počala...
Tak blízko je To a ty v Tom!
Tvoja myseľ, postava...
No nechci pochopiť cez lístok strom.
Hm...
Čo iné teda zostáva?
Musíš bažiť, prahnúť, plakať,
mať neustále prestretý stôl,
no na nikoho nesmieš čakať...
A pamätaj, že každý tvoj bôľ
je iba sen, tak nech len zhorí!
Kus pokory a trocha šťastia,
raz obráti sa význam rolí.
Vlna pohltená v šírom mori...
Zostane len ticho majstra,
večnosť, láska, ničota...
Nikto, kto by hovoril
o pochopení života...
