Nádej kamsi v čase zmizla,
a spolu s ňou večný strach v hlase.
Prítomnosť po roky hrýzla,
dnes okamih je... jedna báseň!
Žiadne filmy, plané túžby,
odteraz už žiadne plány.
Chvíľa vlastní všetky služby
keď v Bytí plávam, nespútaný!
Iba v tomto okamihu cítim sa byť znovu krásnym,
nikdy by som nepomyslel, že bez nádeje smiem byť šťastný.
