Ešte pred tým, ako ste začali písať knihy, patrili ste k juniorskej špičke v karate. Kedy nastal zlom a vrhli ste sa na spisovateľskú dráhu?
- Knihy zbožňujem už odmalička. Myšlienka na napísanie prvých riadkov, veršov a úvah prišla niekedy v pätnástich rokoch môjho života. Trvalo približne štyri roky kým som získal trochu sebavedomia a odvážil sa svoju tvorbu prezentovať pred širšou verejnosťou. Dnes je na svete môj tretí román Pán Šťastie a ja naozaj neľutujem, že som zvolil túto cestu.
Venujete sa v súčasnosti aktívne športu alebo ste karate už zavesili na klinec?
- Súťažne už nie, ale príležitostne sa venujem trénovaniu detí a dospelých, ak je na to čas a možnosti.
Vydali ste básne aj prózu, kde ste čerpali inšpirácie? Komu sú určené vaše knihy?
- Samotný život mi je inšpiráciou každým dňom. Jeho radosti, smútky, smiech a slzy, to všetko ovplyvňuje moju tvorbu a myslím si, že tvorbu každého spisovateľa. Spočiatku som si myslel, že ma budú čítať viac-menej mladí ľudia v mojom veku, no prekvapivo častokrát oslovím staršiu generáciu čo ma veľmi teší.
Približne pred dvoma rokmi ste sa údajne stratili či prepadli pod zem po tom, čo ste vydavateľovi odovzdali rukopis knihy o podsvetí v Topoľčanoch. Ako to bolo naozaj? Kam ste sa "vyparili" ?
- Zistil som vtedy, že aj keď dokonale poznám iných ľudí, stále poriadne neviem kto som ja sám. Možno si poviete, že to bol šialený nápad, no pozrite sa na väčšinu ľudí, ktorí sú vnútorne nezvestní celý svoj život a o sebe sa dozvedajú iba z úst ďalších nezvestných, z čoho samozrejme vzniká neskutočný chaos. Ľudia majú radi senzácie a preto sa ani môj odchod nezaobišiel bez fantastických teórii o tom čo sa so mnou stalo a o čom som asi napísal knihu. Ale tak to malo byť, taký je život.
Na pulty kníhkupectiev prišla nedávno vaša posledná kniha Pán Šťastie. Prečítala som si niekoľko recenzií samotných čitateľov a boli pomerne pozitívne. Zaujala ma veta: "Tenká knižka, no svojimi myšlienkami neskutočné bohatá a okrem toho otvára oči!" Bolo vašim cieľom niekomu otvoriť oči?
- Keď píšem nemám žiadny cieľ. Myslím si, že každý cieľ brzdí tvorivý proces každého umelca. V románe Pán Šťastie som sa jednoducho stratil v každej jeho postave a dejstve bez toho, že by som mal nejaký cieľ.
Čomu sa venujete aktuálne pred Vianocami? Sú to klasické prípravy a zháňanie darčekov alebo aj tvoríte? Čím prekvapíte čitateľov najbližšie?
- Neberiem Vianoce až tak vážne. Pre mňa je sviatkom každý jeden deň, či už s darčekmi alebo bez nich. Áno, mám pre svojich čitateľov pripravené ďalšie literárne zákusky, no zatiaľ je všetko iba v mojej hlave. Prezradím snáď iba toľko, že ak sa im páči román Pán Šťastie, ďalšia kniha ich rozhodne nesklame.
OTÁZKY do pravidelnej rubriky NA ROVINU S...
Aké ste boli dieťa, žiak?
- Neposedný chalan, čo robil všetko preto, aby vytočil učiteľa do nepríčetnosti.
Vždy ste chceli byť tým, čím ste alebo ste túžili po inom povolaní?
- Túžil som byť hlavne šťastný. A momentálne som, takže je to v poriadku.
Aký bol váš prvý job, prvý zárobok?
- Kradol som nálepky pokémonov a potom ich predával deckám v škole o polovicu lacnejšie ako v iných obchodoch. Míňali sa ako teplé rocky.
Akého ste vierovyznania?
- Verím v prítomný okamih. Všetko ostatné sú len výplody ľudskej mysle.
Aké je vaše životné krédo, motto, ktorým sa radiate?
- Robiť iba to, čo naozaj chcem a s kým chcem. Vždy a všade, za každých okolností.
Ako oddychujete? Máte obľúbenú hudbu, film, miesto na relax?
- Najradšej sám, v prírode, doma pri klasickej hudbe, alebo v horúcej vain.
Ak by ste si mohli vybrať, ktorou osobnosťou (svetovou i slovenskou, žijúcou i nežijúcou) by ste chceli byť, kto by to bol a prečo?
- Keď som bol malý, chcel som byť Al Capone, ale dnes som dokonale spokojný sám so sebou. Milujem človeka, ktorého vidím každý deň v zrkadle.
Spomínate si na prvú lásku či prvú pusu?
- Prvú pusu som dostal v pätnástich za školou počas hodiny náboženstva. Pamätám si, že to bolo skôr hryzenie pier ako ozajstná pusa. Ale bolo to super, čisté, nevinné, živé, zo srdca.
Aký je váš postoj k predmanželskému intímnemu životu či k nevere?
- Manželstvo je výmysel ľudí a všetko čo vymyslí ľudská myseľ, je nedokonalé a môže byť oklamané inou mysľou. Je preto úplne prirodzené, že sa tak deje, pretože príroda nezmýšľa tak ako človek. Kým budeme otrokmi svojej hlavy, budeme s ňou vo večnom konflikte.
Ublížili ste niekedy svojim klamstvom inému človeku?
- Samozrejme, ale v konečnom dôsledku som aj tak zistil, že klamstvom sám sebe život iba viac sťažujem ako zľahčujem. Byť klamárom je najťažšie povolanie na svelte.
Aký je váš postoj v otázke trestu smrti?
- V prípade, že ľudia zabíjajú v prospech spoločnosti ďalších ľudí vo vojne, sú za to vyznamenaní. Na druhej strane ak niekto nezabíja v jej prospech, dostane za to trest smrti. To je ako snažiť sa očesať tak, že hrebeňom budete narážať do zrkadla. Vyrieši sa tým niečo?
